Surah At-Tawbah with Fulah

  1. Surah mp3
  2. More
  3. Fulah
The Holy Quran | Quran translation | Language Fulah | Surah Tawbah | التوبة - Ayat Count 129 - The number of the surah in moshaf: 9 - The meaning of the surah in English: The Repentance.

بَرَاءَةٌ مِّنَ اللَّهِ وَرَسُولِهِ إِلَى الَّذِينَ عَاهَدتُّم مِّنَ الْمُشْرِكِينَ(1)

 Alla e Nulaaɗo Makko on kisii e ɓen sirkooɓe ɓe ahoduɗon

فَسِيحُوا فِي الْأَرْضِ أَرْبَعَةَ أَشْهُرٍ وَاعْلَمُوا أَنَّكُمْ غَيْرُ مُعْجِزِي اللَّهِ ۙ وَأَنَّ اللَّهَ مُخْزِي الْكَافِرِينَ(2)

 Yahee ka leydi lebbi nayi; anndon pellet, onon o wonalli ronkinooɓe Alla e wonnde pellet, Alla ko hoynoowo heeferɓe ɓen

وَأَذَانٌ مِّنَ اللَّهِ وَرَسُولِهِ إِلَى النَّاسِ يَوْمَ الْحَجِّ الْأَكْبَرِ أَنَّ اللَّهَ بَرِيءٌ مِّنَ الْمُشْرِكِينَ ۙ وَرَسُولُهُ ۚ فَإِن تُبْتُمْ فَهُوَ خَيْرٌ لَّكُمْ ۖ وَإِن تَوَلَّيْتُمْ فَاعْلَمُوا أَنَّكُمْ غَيْرُ مُعْجِزِي اللَّهِ ۗ وَبَشِّرِ الَّذِينَ كَفَرُوا بِعَذَابٍ أَلِيمٍ(3)

 E ewnaango immorde ka Alla e Nulaaɗo Makko on, haa e yimɓe ɓen, ñalaande Hajju Mawnde nden, wonnde : Alla e Nulaaɗo Makko on ko daɗndiiɓe e sirkooɓe ɓen. Si on tuubii, ko ɗum ɓuri moƴƴannde on. Si on huccitii non, anndee pellet, on wonaali ronkinooɓe Alla. Humpitir ɓen yedduɓe lepte muusuɗe

إِلَّا الَّذِينَ عَاهَدتُّم مِّنَ الْمُشْرِكِينَ ثُمَّ لَمْ يَنقُصُوكُمْ شَيْئًا وَلَمْ يُظَاهِرُوا عَلَيْكُمْ أَحَدًا فَأَتِمُّوا إِلَيْهِمْ عَهْدَهُمْ إِلَىٰ مُدَّتِهِمْ ۚ إِنَّ اللَّهَ يُحِبُّ الْمُتَّقِينَ(4)

 Si wanaa ɓen sirkooɓe ɓe ahoduɗon, refti ɓe ɗuytaali [e ahodal] mon ngal hay e huunde, ɓe wallindiraali kadi e gooto hoore-mon : timminanee ɓen ɗon ahadi maɓɓe ndin haa ka dumunna maɓɓe. Anndon pellet, Alla no yiɗi gomɗuɓe ɓen

فَإِذَا انسَلَخَ الْأَشْهُرُ الْحُرُمُ فَاقْتُلُوا الْمُشْرِكِينَ حَيْثُ وَجَدتُّمُوهُمْ وَخُذُوهُمْ وَاحْصُرُوهُمْ وَاقْعُدُوا لَهُمْ كُلَّ مَرْصَدٍ ۚ فَإِن تَابُوا وَأَقَامُوا الصَّلَاةَ وَآتَوُا الزَّكَاةَ فَخَلُّوا سَبِيلَهُمْ ۚ إِنَّ اللَّهَ غَفُورٌ رَّحِيمٌ(5)

 Si lebbi hormante ɗin timmii, waree sirkooɓe ɓen kala ka tawuɗon ɓe : nanngee ɓe, huuɓiton ɓe jooɗanoɗon ɓe e kala tommborde. Si ɓe tuubii, ɓe ñiiɓinii julde ɓe tottii zakka, (haray) accitee laawol maɓɓe ngol. Pellet, Alla ko Haforoowo Hinnotooɗo

وَإِنْ أَحَدٌ مِّنَ الْمُشْرِكِينَ اسْتَجَارَكَ فَأَجِرْهُ حَتَّىٰ يَسْمَعَ كَلَامَ اللَّهِ ثُمَّ أَبْلِغْهُ مَأْمَنَهُ ۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمْ قَوْمٌ لَّا يَعْلَمُونَ(6)

 Si goɗɗo e sirkooɓe ɓen fatike(hoddiniimo) ma, fattin(hottu) mbo haa o nana konngol Alla ngol, refti yottinoy mo nokku hisirde makko. Tawde kamɓe ko ɓe yimɓe ɓe anndaa

كَيْفَ يَكُونُ لِلْمُشْرِكِينَ عَهْدٌ عِندَ اللَّهِ وَعِندَ رَسُولِهِ إِلَّا الَّذِينَ عَاهَدتُّمْ عِندَ الْمَسْجِدِ الْحَرَامِ ۖ فَمَا اسْتَقَامُوا لَكُمْ فَاسْتَقِيمُوا لَهُمْ ۚ إِنَّ اللَّهَ يُحِبُّ الْمُتَّقِينَ(7)

 Ko honno ahadi woniranta sirkooɓe ɓen ka Alla e ka Nulaaɗo Makko on? Si wanaa ɓen ɓe ahoduɗon ka Juulirde hormanteere. Fodde hiɓe ñinnani on, ñinnanee ɓe. Pellet, Alla no yiɗi gomɗuɓe ɓen

كَيْفَ وَإِن يَظْهَرُوا عَلَيْكُمْ لَا يَرْقُبُوا فِيكُمْ إِلًّا وَلَا ذِمَّةً ۚ يُرْضُونَكُم بِأَفْوَاهِهِمْ وَتَأْبَىٰ قُلُوبُهُمْ وَأَكْثَرُهُمْ فَاسِقُونَ(8)

 Ko honno si ɓe foolii on, ɓe aynitataa e mooɗon enɗam wanaa ahadi?! Hiɓe weltinira on kunndule maɓɓe, ɓerɗe maɓɓe ɗen saloo; ko ɓuri ɗuuɗude e maɓɓe kadi ko faasiqiiɓe

اشْتَرَوْا بِآيَاتِ اللَّهِ ثَمَنًا قَلِيلًا فَصَدُّوا عَن سَبِيلِهِ ۚ إِنَّهُمْ سَاءَ مَا كَانُوا يَعْمَلُونَ(9)

 Ɓe waɗtitirii Aayeeje Alla ɗen coggu fanɗungu ɓe sakkii(faddii) e laawol Makko ngol. Pellet, kamɓe ko ɓe gollaynoo kon na bonii

لَا يَرْقُبُونَ فِي مُؤْمِنٍ إِلًّا وَلَا ذِمَّةً ۚ وَأُولَٰئِكَ هُمُ الْمُعْتَدُونَ(10)

 Ɓe aynitataa e gomɗinɗo enɗam wanaa ahadi. Ko ɓen woni jaggitooɓe ɓen

فَإِن تَابُوا وَأَقَامُوا الصَّلَاةَ وَآتَوُا الزَّكَاةَ فَإِخْوَانُكُمْ فِي الدِّينِ ۗ وَنُفَصِّلُ الْآيَاتِ لِقَوْمٍ يَعْلَمُونَ(11)

 Si ɓe tuubii, ɓe ñinnii julde ɓe tottii zakka, haray ko ɓe siɗɓe mo’on ka diina. Meɗen fensitana Aayeeje ɗen yimɓe annduɓe

وَإِن نَّكَثُوا أَيْمَانَهُم مِّن بَعْدِ عَهْدِهِمْ وَطَعَنُوا فِي دِينِكُمْ فَقَاتِلُوا أَئِمَّةَ الْكُفْرِ ۙ إِنَّهُمْ لَا أَيْمَانَ لَهُمْ لَعَلَّهُمْ يَنتَهُونَ(12)

 Si ɓe firtii goondooje maɓɓe ɗen ɓaawo ahadi maɓɓe ndin ɓe yuwi e diina mon kan, haray haɓee hooreeɓe keeferaaku ɓen -tawde kamɓe ahadi alanaa ɓe - belajo’o, ɓe haɗitoto

أَلَا تُقَاتِلُونَ قَوْمًا نَّكَثُوا أَيْمَانَهُمْ وَهَمُّوا بِإِخْرَاجِ الرَّسُولِ وَهُم بَدَءُوكُمْ أَوَّلَ مَرَّةٍ ۚ أَتَخْشَوْنَهُمْ ۚ فَاللَّهُ أَحَقُّ أَن تَخْشَوْهُ إِن كُنتُم مُّؤْمِنِينَ(13)

 E on haɓataa yimɓe firtuɓe goondooje maɓɓe, ɓe himmiri yaltinngol Nulaaɗo on, ko kamɓe kadi adii on ɗaɓɓitude? E on hulay ɓe?! Ko Alla ɓuri hanndude Mo huloton si on laatike gomɗimɓe

قَاتِلُوهُمْ يُعَذِّبْهُمُ اللَّهُ بِأَيْدِيكُمْ وَيُخْزِهِمْ وَيَنصُرْكُمْ عَلَيْهِمْ وَيَشْفِ صُدُورَ قَوْمٍ مُّؤْمِنِينَ(14)

 Haɓee e mabɓe. Alla leptira ɓe juuɗe mon ɗen, O hoyna ɓe, O walla on e dow maɓɓe, O sellina ɓerɗe yimɓe gomɗimɓe

وَيُذْهِبْ غَيْظَ قُلُوبِهِمْ ۗ وَيَتُوبُ اللَّهُ عَلَىٰ مَن يَشَاءُ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(15)

 O itta tikkere ɓerɗe maɓɓe. Alla no jaɓana tuubuubuyee on Mo O muuyi. Alla ko Annduɗo Ñeeñuɗo

أَمْ حَسِبْتُمْ أَن تُتْرَكُوا وَلَمَّا يَعْلَمِ اللَّهُ الَّذِينَ جَاهَدُوا مِنكُمْ وَلَمْ يَتَّخِذُوا مِن دُونِ اللَّهِ وَلَا رَسُولِهِ وَلَا الْمُؤْمِنِينَ وَلِيجَةً ۚ وَاللَّهُ خَبِيرٌ بِمَا تَعْمَلُونَ(16)

 Kaa on sikku on accete, hara Alla anndaali ɓen tiiɗniiɓe e mon, hara ɓe jogitaaki gaanin Alla e Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen weldiiɓe? Alla ko Humpitiiɗo ko golloton

مَا كَانَ لِلْمُشْرِكِينَ أَن يَعْمُرُوا مَسَاجِدَ اللَّهِ شَاهِدِينَ عَلَىٰ أَنفُسِهِم بِالْكُفْرِ ۚ أُولَٰئِكَ حَبِطَتْ أَعْمَالُهُمْ وَفِي النَّارِ هُمْ خَالِدُونَ(17)

 Haananaa sirkooɓe ɓen nde ɓe wuurnitata Juulirɗe Alla ɗen, hara ko ɓe seeditaniiɓe wonkiiji maɓɓe ɗin keeferaaku. Ɓen ɗon golle maɓɓe ɗen yirbii yani; ko ka Yiite woni ko ɓe luttoyta

إِنَّمَا يَعْمُرُ مَسَاجِدَ اللَّهِ مَنْ آمَنَ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ وَأَقَامَ الصَّلَاةَ وَآتَى الزَّكَاةَ وَلَمْ يَخْشَ إِلَّا اللَّهَ ۖ فَعَسَىٰ أُولَٰئِكَ أَن يَكُونُوا مِنَ الْمُهْتَدِينَ(18)

 Anndee ko wuurnitata Juulirɗe Alla ɗen : ko on gomɗinɗo Alla e Ñalaande Sakkitiinde nden, o ñiiɓni julde nde, o totti zakka on hara kadi o hulaali ko wanaa Alla. Hino tijjaa ka ɓen ɗon wondata e feewuɓe ɓen

۞ أَجَعَلْتُمْ سِقَايَةَ الْحَاجِّ وَعِمَارَةَ الْمَسْجِدِ الْحَرَامِ كَمَنْ آمَنَ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ وَجَاهَدَ فِي سَبِيلِ اللَّهِ ۚ لَا يَسْتَوُونَ عِندَ اللَّهِ ۗ وَاللَّهُ لَا يَهْدِي الْقَوْمَ الظَّالِمِينَ(19)

 E on waɗay yarnooɓe hajjunkeeɓe ɓen e wuurnitooɓe Juulirde hormanteere nden wano on gomɗinɗo Alla e Ñalaande Sakkitiinde O tiiɗnii e laawol Alla?! Ɓen ɓe fotataa ka Alla. Alla non fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen

الَّذِينَ آمَنُوا وَهَاجَرُوا وَجَاهَدُوا فِي سَبِيلِ اللَّهِ بِأَمْوَالِهِمْ وَأَنفُسِهِمْ أَعْظَمُ دَرَجَةً عِندَ اللَّهِ ۚ وَأُولَٰئِكَ هُمُ الْفَائِزُونَ(20)

 Ɓen gomɗimɓe, ɓe feridi fii laawol Alla ngol jawle maɓɓe e wonkiiji maɓɓe, ɓuri mawnude darja ka Alla. Ko ɓen woni malaaɓe ɓen

يُبَشِّرُهُمْ رَبُّهُم بِرَحْمَةٍ مِّنْهُ وَرِضْوَانٍ وَجَنَّاتٍ لَّهُمْ فِيهَا نَعِيمٌ مُّقِيمٌ(21)

 Joomi maɓɓe no wewlinira ɓe yurmeende immorde ka Makko, e yarluyee, e Aljannaaji, no woodani ɓe nder majji neemaaji ñiiɓuɗi

خَالِدِينَ فِيهَا أَبَدًا ۚ إِنَّ اللَّهَ عِندَهُ أَجْرٌ عَظِيمٌ(22)

 Ko duuminteeɓe nder majji poomaa. Pellet, njoɓdi mawndi no ka Alla

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا لَا تَتَّخِذُوا آبَاءَكُمْ وَإِخْوَانَكُمْ أَوْلِيَاءَ إِنِ اسْتَحَبُّوا الْكُفْرَ عَلَى الْإِيمَانِ ۚ وَمَن يَتَوَلَّهُم مِّنكُمْ فَأُولَٰئِكَ هُمُ الظَّالِمُونَ(23)

 Ko onon yo gomɗimɓe, wota on jogitor baabi- raaɓe mon ɓen e musiɗɓe mon ɓen weldiiɓe; si ɓe suɓike keeferaaku e dow liimanaaku. Kala e mo’on welduɗo e maɓɓe, ko ɓen ɗon woni tooñuɓe ɓen

قُلْ إِن كَانَ آبَاؤُكُمْ وَأَبْنَاؤُكُمْ وَإِخْوَانُكُمْ وَأَزْوَاجُكُمْ وَعَشِيرَتُكُمْ وَأَمْوَالٌ اقْتَرَفْتُمُوهَا وَتِجَارَةٌ تَخْشَوْنَ كَسَادَهَا وَمَسَاكِنُ تَرْضَوْنَهَا أَحَبَّ إِلَيْكُم مِّنَ اللَّهِ وَرَسُولِهِ وَجِهَادٍ فِي سَبِيلِهِ فَتَرَبَّصُوا حَتَّىٰ يَأْتِيَ اللَّهُ بِأَمْرِهِ ۗ وَاللَّهُ لَا يَهْدِي الْقَوْمَ الْفَاسِقِينَ(24)

 Maaku : "Si tawii ko baabiraaɓe mon ɓen, e ɓiɗɓe mon ɓen, e musiɗɓe mon ɓen, e resondiraa- ɓe mon ɓen, e bolondaa mon on, e jawle (mon) ɗe faggitiɗon, e ngeygu ngu hulaɗon yeebagol, e koɗooli ɗi welaɗon- ɓuraa yiɗeede e mon diini Alla, e Nulaaɗo Makko on e tiiɗnorgol fii Makko, haray heɗitee haa Alla adda yamiroore Makko nden. Alla non fewnataa yimɓe faasiqiiɓe ɓen

لَقَدْ نَصَرَكُمُ اللَّهُ فِي مَوَاطِنَ كَثِيرَةٍ ۙ وَيَوْمَ حُنَيْنٍ ۙ إِذْ أَعْجَبَتْكُمْ كَثْرَتُكُمْ فَلَمْ تُغْنِ عَنكُمْ شَيْئًا وَضَاقَتْ عَلَيْكُمُ الْأَرْضُ بِمَا رَحُبَتْ ثُمَّ وَلَّيْتُم مُّدْبِرِينَ(25)

 Gomɗii Alla wallii on e nokkeeli ɗuuɗuɗi. [Annditee] kadi ñalnde Hunayni, tuma nde ɗuuɗal mon haawnunoo on, ngal duncanaali on hay e huunde, leydi ndin faaɗani on e hoore ko ndi yaaji kon fow, refti huccituɗon ko on doguɓe

ثُمَّ أَنزَلَ اللَّهُ سَكِينَتَهُ عَلَىٰ رَسُولِهِ وَعَلَى الْمُؤْمِنِينَ وَأَنزَلَ جُنُودًا لَّمْ تَرَوْهَا وَعَذَّبَ الَّذِينَ كَفَرُوا ۚ وَذَٰلِكَ جَزَاءُ الْكَافِرِينَ(26)

 Refti Alla Jippini deeƴere Makko nden e dow Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen. O Jippini kadi konu ngu on yi`aali, O lepti ɓen yedduɓe. Ko ɗum woni njoɓdu yedduɓe ɓen

ثُمَّ يَتُوبُ اللَّهُ مِن بَعْدِ ذَٰلِكَ عَلَىٰ مَن يَشَاءُ ۗ وَاللَّهُ غَفُورٌ رَّحِيمٌ(27)

 Refti ɓaawo ɗum, Alla jaɓana tuubuubuyee on Mo O muuyi, Alla ko Haforoowo Hinnotooɗo

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا إِنَّمَا الْمُشْرِكُونَ نَجَسٌ فَلَا يَقْرَبُوا الْمَسْجِدَ الْحَرَامَ بَعْدَ عَامِهِمْ هَٰذَا ۚ وَإِنْ خِفْتُمْ عَيْلَةً فَسَوْفَ يُغْنِيكُمُ اللَّهُ مِن فَضْلِهِ إِن شَاءَ ۚ إِنَّ اللَّهَ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(28)

 Ko onon yo gomɗimɓe, anndee sirkooɓe ɓen ko soɓuɓe : wata ɓe ɓaɗto Juulirde hormanteere nden ɓaawo hitaande maɓɓe ndee ɗoo. Si on hulii baasal, arma Alla alɗinira on ɓural Makko ngal, si on muuyii. Pellet, Alla ko Annduɗo Ñeeñuɗo

قَاتِلُوا الَّذِينَ لَا يُؤْمِنُونَ بِاللَّهِ وَلَا بِالْيَوْمِ الْآخِرِ وَلَا يُحَرِّمُونَ مَا حَرَّمَ اللَّهُ وَرَسُولُهُ وَلَا يَدِينُونَ دِينَ الْحَقِّ مِنَ الَّذِينَ أُوتُوا الْكِتَابَ حَتَّىٰ يُعْطُوا الْجِزْيَةَ عَن يَدٍ وَهُمْ صَاغِرُونَ(29)

 Haɓee ɓen ɓe gomɗinaa Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, ɓe harmintaa ko Alla e Nulaaɗo Makko on harmini kon, ɓe diininortaako diina goonga, ɓeen jeyaaɓe e okkaaɓe Defte, haa ɓe jonnira sagalle=lempo on juuɗe [maɓɓe], ko ɓe jaasuɓe

وَقَالَتِ الْيَهُودُ عُزَيْرٌ ابْنُ اللَّهِ وَقَالَتِ النَّصَارَى الْمَسِيحُ ابْنُ اللَّهِ ۖ ذَٰلِكَ قَوْلُهُم بِأَفْوَاهِهِمْ ۖ يُضَاهِئُونَ قَوْلَ الَّذِينَ كَفَرُوا مِن قَبْلُ ۚ قَاتَلَهُمُ اللَّهُ ۚ أَنَّىٰ يُؤْفَكُونَ(30)

 Alyahuuda’en wi`i : "Uzayru ko ɓiɗɗo Alla", Annasara’en kadi wi`i : "Almasiihu ko ɓiɗɗo Alla". Ɗum ko konngol maɓɓe iwrungol e kunndule maɓɓe. Hiɓe nanndinoo konngol ɓen yeddunooɓe ko adii. Alla huɗii ɓe. Ko honno ɓe wonaa fefindoreede (e meere)

اتَّخَذُوا أَحْبَارَهُمْ وَرُهْبَانَهُمْ أَرْبَابًا مِّن دُونِ اللَّهِ وَالْمَسِيحَ ابْنَ مَرْيَمَ وَمَا أُمِرُوا إِلَّا لِيَعْبُدُوا إِلَٰهًا وَاحِدًا ۖ لَّا إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ ۚ سُبْحَانَهُ عَمَّا يُشْرِكُونَ(31)

 Ɓe jogitorii jannguɓe maɓɓe ɓen, e ruuɗiiɓe maɓɓe ɓen, e Almasiihu ɓiɗɗo Maryama rewetee gaanin Alla, ɓe yamiranooka si wanaa nde ɓe rewa reweteeɗo gooto, reweteeɗo alaa ko wanaa Kanko. Senayee woodanii Mo e kon ko ɓe sirkata

يُرِيدُونَ أَن يُطْفِئُوا نُورَ اللَّهِ بِأَفْوَاهِهِمْ وَيَأْبَى اللَّهُ إِلَّا أَن يُتِمَّ نُورَهُ وَلَوْ كَرِهَ الْكَافِرُونَ(32)

 Hiɓe faandorii ñifinirgol Annoora Alla on kunndule maɓɓe ɗen, Alla no saloo si wanaa nde O timmiŋta Annoora Makko on, hay si heeferɓe ɓen añii [ɗum]

هُوَ الَّذِي أَرْسَلَ رَسُولَهُ بِالْهُدَىٰ وَدِينِ الْحَقِّ لِيُظْهِرَهُ عَلَى الدِّينِ كُلِّهِ وَلَوْ كَرِهَ الْمُشْرِكُونَ(33)

 Ko Kanko woni Nulirɗo Nulaaɗo Makko on peewal e diina goonga, fii yo o ɓamtu ka e hoore kala diina, hay si sirkooɓe ɓen añii [ɗum]

۞ يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا إِنَّ كَثِيرًا مِّنَ الْأَحْبَارِ وَالرُّهْبَانِ لَيَأْكُلُونَ أَمْوَالَ النَّاسِ بِالْبَاطِلِ وَيَصُدُّونَ عَن سَبِيلِ اللَّهِ ۗ وَالَّذِينَ يَكْنِزُونَ الذَّهَبَ وَالْفِضَّةَ وَلَا يُنفِقُونَهَا فِي سَبِيلِ اللَّهِ فَبَشِّرْهُم بِعَذَابٍ أَلِيمٍ(34)

 Ko onon yo gomɗimɓe, tabitii ko ɗuuɗuɓe e jannguɓe (Alyahuuda) ɓen, e ruuɗiiɓe (Annasaara) ɓen, hino ñaamira jawle yimɓe ɓen meere, hiɓe sakkoo e laawol Alla ngol. Ɓen ɓe no mooɓindira kaŋŋe e kaalise hara ɓe wintortaako(nafqataaɗe) fii laawol Alla, weltinirɓe lepte muusuɗe

يَوْمَ يُحْمَىٰ عَلَيْهَا فِي نَارِ جَهَنَّمَ فَتُكْوَىٰ بِهَا جِبَاهُهُمْ وَجُنُوبُهُمْ وَظُهُورُهُمْ ۖ هَٰذَا مَا كَنَزْتُمْ لِأَنفُسِكُمْ فَذُوقُوا مَا كُنتُمْ تَكْنِزُونَ(35)

 Ñalnde ɗen (jawle) wulnoytee ka Yiite Jahannama, ɗe sunniree geece maɓɓe, e becce maɓɓe e ɓabbe maɓɓe : ko ɗum ɗoo mooɓannoɗon wonkiiji mon, meeɗee non kon ko mooɓanaynoɗon

إِنَّ عِدَّةَ الشُّهُورِ عِندَ اللَّهِ اثْنَا عَشَرَ شَهْرًا فِي كِتَابِ اللَّهِ يَوْمَ خَلَقَ السَّمَاوَاتِ وَالْأَرْضَ مِنْهَا أَرْبَعَةٌ حُرُمٌ ۚ ذَٰلِكَ الدِّينُ الْقَيِّمُ ۚ فَلَا تَظْلِمُوا فِيهِنَّ أَنفُسَكُمْ ۚ وَقَاتِلُوا الْمُشْرِكِينَ كَافَّةً كَمَا يُقَاتِلُونَكُمْ كَافَّةً ۚ وَاعْلَمُوا أَنَّ اللَّهَ مَعَ الْمُتَّقِينَ(36)

 Tabitii limoore lebbi ɗin ka Alla, ko lebbi sappo e ɗiɗi, ka Alluwal Alla (reenaangal), Ñalnde O tagunoo kammuuli ɗin e leydi ndin. No e majji nayi hormanteeji : Ko ɗum woni diina ñiiɓuka. Wata on tooñu e majji wonkiiji mon. Haɓee sirkooɓe fow maɓɓe wano ɓe haɓirta on ɓe fow maɓɓe. Anndon pellet, Alla na wondi e gomɗumɓe ɓen

إِنَّمَا النَّسِيءُ زِيَادَةٌ فِي الْكُفْرِ ۖ يُضَلُّ بِهِ الَّذِينَ كَفَرُوا يُحِلُّونَهُ عَامًا وَيُحَرِّمُونَهُ عَامًا لِّيُوَاطِئُوا عِدَّةَ مَا حَرَّمَ اللَّهُ فَيُحِلُّوا مَا حَرَّمَ اللَّهُ ۚ زُيِّنَ لَهُمْ سُوءُ أَعْمَالِهِمْ ۗ وَاللَّهُ لَا يَهْدِي الْقَوْمَ الْكَافِرِينَ(37)

 Anndee neeɓnugol ngol ko ɓeydaari e keeferaaku. Ɗum no majjiniree ɓen yedduɓe : hiɓe dagintinira ɗum hitaande, ɓe harmintina ɗum hitaande, fii yo ɓe hawritoy e limoore nden nde Alla harmini, ɓe dagintina ko Alla harmini. Ɓe cuɗanaama golle maɓɓe bonɗe ɗen. Alla non fewnataa yimɓe heeferɓe ɓen

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا مَا لَكُمْ إِذَا قِيلَ لَكُمُ انفِرُوا فِي سَبِيلِ اللَّهِ اثَّاقَلْتُمْ إِلَى الْأَرْضِ ۚ أَرَضِيتُم بِالْحَيَاةِ الدُّنْيَا مِنَ الْآخِرَةِ ۚ فَمَا مَتَاعُ الْحَيَاةِ الدُّنْيَا فِي الْآخِرَةِ إِلَّا قَلِيلٌ(38)

 Ko onon yo gomɗimɓe, ko heɓi on, si on wi`anaama : "yaltee fii laawol Alla"; teddintinoɗo ka leydi? E on wela nguurndam aduna e diini laakara? Dakamme aduna ɗam wonaali ka laakara si wanaa seeɗa

إِلَّا تَنفِرُوا يُعَذِّبْكُمْ عَذَابًا أَلِيمًا وَيَسْتَبْدِلْ قَوْمًا غَيْرَكُمْ وَلَا تَضُرُّوهُ شَيْئًا ۗ وَاللَّهُ عَلَىٰ كُلِّ شَيْءٍ قَدِيرٌ(39)

 Si on yaltaali, O leptiray on lepte muusuɗe, O waɗtitira on yimɓe goo, on lorrirtaa Mo huunde. Alla ko haɗtanɗo kala huunde

إِلَّا تَنصُرُوهُ فَقَدْ نَصَرَهُ اللَّهُ إِذْ أَخْرَجَهُ الَّذِينَ كَفَرُوا ثَانِيَ اثْنَيْنِ إِذْ هُمَا فِي الْغَارِ إِذْ يَقُولُ لِصَاحِبِهِ لَا تَحْزَنْ إِنَّ اللَّهَ مَعَنَا ۖ فَأَنزَلَ اللَّهُ سَكِينَتَهُ عَلَيْهِ وَأَيَّدَهُ بِجُنُودٍ لَّمْ تَرَوْهَا وَجَعَلَ كَلِمَةَ الَّذِينَ كَفَرُوا السُّفْلَىٰ ۗ وَكَلِمَةُ اللَّهِ هِيَ الْعُلْيَا ۗ وَاللَّهُ عَزِيزٌ حَكِيمٌ(40)

 Si on wallaali mo, gomɗii Alla walliino mo; tuma nde ɓen yedduɓe yaltinnoo mo, ɗiɗaɓo e ɗiɗooɓe, tuma nde ɓe wonunoo ka fammeere=wimmba, tuma nde o maakanaynoo wondiiɗo makko on : "Wata a suno, pellet, Alla no wondi e meeɗen". Alla Jippini deeƴere Makko nden e makko, O semmbini- niri mo konuuli ko on yi`aali, O waɗi konngol ɓen yedduɓe lesɗungol, Konngol Alla ngol woni toowungol. Alla ko Fooluɗo Ñeeñuɗo

انفِرُوا خِفَافًا وَثِقَالًا وَجَاهِدُوا بِأَمْوَالِكُمْ وَأَنفُسِكُمْ فِي سَبِيلِ اللَّهِ ۚ ذَٰلِكُمْ خَيْرٌ لَّكُمْ إِن كُنتُمْ تَعْلَمُونَ(41)

 Yehee [ka jihaadi] ko on hoyfiraaɓe, maa teddiraaɓe, tiiɗnoron jawle mon e wonkiiji mon fii laawol Alla. Ko ɗum mooɗon ɓuri moƴƴannde on, si on laatike annduɓe

لَوْ كَانَ عَرَضًا قَرِيبًا وَسَفَرًا قَاصِدًا لَّاتَّبَعُوكَ وَلَٰكِن بَعُدَتْ عَلَيْهِمُ الشُّقَّةُ ۚ وَسَيَحْلِفُونَ بِاللَّهِ لَوِ اسْتَطَعْنَا لَخَرَجْنَا مَعَكُمْ يُهْلِكُونَ أَنفُسَهُمْ وَاللَّهُ يَعْلَمُ إِنَّهُمْ لَكَاذِبُونَ(42)

 Sinno ɗum laatino weeɓitannde (konhoyri) ɓadiindi e setewu raɓɓindungu=datangal ngal juutaani, ɓe jokketeno; kono saɗteende (yahdu ndun) woɗɗanii ɓe. Aray ka ɓe woondira Alla: "Sinno men hattanno, men yaltidayno e mo’on".Hiɓe halka wonkiiji maɓɓe. Alla no anndi pellet, ko ɓe fenuɓe

عَفَا اللَّهُ عَنكَ لِمَ أَذِنتَ لَهُمْ حَتَّىٰ يَتَبَيَّنَ لَكَ الَّذِينَ صَدَقُوا وَتَعْلَمَ الْكَاذِبِينَ(43)

 Alla yaafanike ma! ko hɗaɗno accaa duŋagol (cakkitgol) ɓe haa ɓanngane goongunɓe ɓen, anndaa fenooɓe ɓen

لَا يَسْتَأْذِنُكَ الَّذِينَ يُؤْمِنُونَ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ أَن يُجَاهِدُوا بِأَمْوَالِهِمْ وَأَنفُسِهِمْ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ بِالْمُتَّقِينَ(44)

 Ɓen gomɗimɓe Alla e Ñalaande sakkitiinde nden duŋinortaako ma nde ɓe waɗata jihaadi jawle maɓɓe ɗen e wonkiiji maɓɓe ɗin. Alla ko annduɗo gomɗuɓe ɓen

إِنَّمَا يَسْتَأْذِنُكَ الَّذِينَ لَا يُؤْمِنُونَ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ وَارْتَابَتْ قُلُوبُهُمْ فَهُمْ فِي رَيْبِهِمْ يَتَرَدَّدُونَ(45)

 Anndu ko duŋinoto maa, ko ɓen ɓe gomɗintaa Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, ɓerɗe maɓɓe ɗen sikkitii. Kamɓe e sikkitaare maɓɓe nden hiɓe rutti-ruttinnoo

۞ وَلَوْ أَرَادُوا الْخُرُوجَ لَأَعَدُّوا لَهُ عُدَّةً وَلَٰكِن كَرِهَ اللَّهُ انبِعَاثَهُمْ فَثَبَّطَهُمْ وَقِيلَ اقْعُدُوا مَعَ الْقَاعِدِينَ(46)

 Sinno ɓe faalano yaltugol, ɓe hebilanayno ngol hebilaare. Kono Alla añii yaltugol ɓe ngol; O aamini ɓe. Ɓe wi`anaa : "Jooɗodee e jooɗiiɓe ɓen

لَوْ خَرَجُوا فِيكُم مَّا زَادُوكُمْ إِلَّا خَبَالًا وَلَأَوْضَعُوا خِلَالَكُمْ يَبْغُونَكُمُ الْفِتْنَةَ وَفِيكُمْ سَمَّاعُونَ لَهُمْ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ بِالظَّالِمِينَ(47)

 Sinno ɓe yaltiduno e mooɗon, ɓe ɓeydataano on si wanaa bone, ɓe liɓayno kadi konnaagu hakkunde mon; hiɓe ɗaɓɓana on fitina. Hino e mo’on heɗitantooɗo ɓe. Alla non ko annduɗo tooñooɓe ɓen

لَقَدِ ابْتَغَوُا الْفِتْنَةَ مِن قَبْلُ وَقَلَّبُوا لَكَ الْأُمُورَ حَتَّىٰ جَاءَ الْحَقُّ وَظَهَرَ أَمْرُ اللَّهِ وَهُمْ كَارِهُونَ(48)

 Gomɗii ɓe ɗaɓɓiino fitina on ko adii, ɓe waylitan-maa fiyaaku on haa goonga kan ari, fiyaaku Alla on feeñi tawi ko ɓe añuɓe (ɗum)

وَمِنْهُم مَّن يَقُولُ ائْذَن لِّي وَلَا تَفْتِنِّي ۚ أَلَا فِي الْفِتْنَةِ سَقَطُوا ۗ وَإِنَّ جَهَنَّمَ لَمُحِيطَةٌ بِالْكَافِرِينَ(49)

 Hino e maɓɓe wi’oowo : "Duŋano(sakkitan) lam (heddagol), wata a fitinam." Anndee ko e fitina on (tigiri) ɓe yani; pellet, Jahannama ko huuɓitaynge(fiiltii) heeferɓe ɓen

إِن تُصِبْكَ حَسَنَةٌ تَسُؤْهُمْ ۖ وَإِن تُصِبْكَ مُصِيبَةٌ يَقُولُوا قَدْ أَخَذْنَا أَمْرَنَا مِن قَبْلُ وَيَتَوَلَّوا وَّهُمْ فَرِحُونَ(50)

 Si moƴƴere heɓii ma, metta ɓe. Si musiiba heɓii ma, ɓe wi`a : "Banni men nanngunoo fiyaaku amen ko adii." Hiɓe huccita ko ɓe weltiiɓe

قُل لَّن يُصِيبَنَا إِلَّا مَا كَتَبَ اللَّهُ لَنَا هُوَ مَوْلَانَا ۚ وَعَلَى اللَّهِ فَلْيَتَوَكَّلِ الْمُؤْمِنُونَ(51)

 Maaku : "Heɓataa men si wanaa kon ko Alla winndani men. Ko Kanko woni Giɗo amen. Ko e Alla woni ko gomɗimɓe ɓen fawotoo

قُلْ هَلْ تَرَبَّصُونَ بِنَا إِلَّا إِحْدَى الْحُسْنَيَيْنِ ۖ وَنَحْنُ نَتَرَبَّصُ بِكُمْ أَن يُصِيبَكُمُ اللَّهُ بِعَذَابٍ مِّنْ عِندِهِ أَوْ بِأَيْدِينَا ۖ فَتَرَبَّصُوا إِنَّا مَعَكُم مُّتَرَبِّصُونَ(52)

 Maaku : "Hara hiɗon habbitori men si wanaa gootel e moƴƴereeji ɗin ɗiɗi? Menen kadi meɗen faditii e mon, nde Alla meminirta on lepte immorde ka Makko, maa e juuɗe amen. Habbitee! Menen meɗen habbodi e mooɗon

قُلْ أَنفِقُوا طَوْعًا أَوْ كَرْهًا لَّن يُتَقَبَّلَ مِنكُمْ ۖ إِنَّكُمْ كُنتُمْ قَوْمًا فَاسِقِينَ(53)

 Maaku : "Wintee(nafqe) hiɗon yiɗi maa hiɗon añi : on jaɓantaake, onon on laatinoke yimɓe faasiqiiɓe

وَمَا مَنَعَهُمْ أَن تُقْبَلَ مِنْهُمْ نَفَقَاتُهُمْ إِلَّا أَنَّهُمْ كَفَرُوا بِاللَّهِ وَبِرَسُولِهِ وَلَا يَأْتُونَ الصَّلَاةَ إِلَّا وَهُمْ كُسَالَىٰ وَلَا يُنفِقُونَ إِلَّا وَهُمْ كَارِهُونَ(54)

 Haɗaali ɓe jaɓeede wintaaje maɓɓe ɗen, si wanaa ko ɓe yeddiri kon Alla e Nulaaɗo Makko on, ɓe arataa e julde si wanaa hara ko ɓe aamuɓe, ɓe wintotaako si wanaa hara ko ɓe añuɓe

فَلَا تُعْجِبْكَ أَمْوَالُهُمْ وَلَا أَوْلَادُهُمْ ۚ إِنَّمَا يُرِيدُ اللَّهُ لِيُعَذِّبَهُم بِهَا فِي الْحَيَاةِ الدُّنْيَا وَتَزْهَقَ أَنفُسُهُمْ وَهُمْ كَافِرُونَ(55)

 Wata jawle maɓɓe e ɓiɗɓe maɓɓe haawne! Anndu ko Alla faandii ko nde O leptirta ɗe ɓe ka nguurndam aduna, wonkiiji maɓɓe ɗin ɗoofee hara ko ɓe yedduɓe

وَيَحْلِفُونَ بِاللَّهِ إِنَّهُمْ لَمِنكُمْ وَمَا هُم مِّنكُمْ وَلَٰكِنَّهُمْ قَوْمٌ يَفْرَقُونَ(56)

 Hiɓe woondira Alla [kamɓe naafiqi’en] wonnde ko ɓe jeyaaɓe e mo’on; ɓe wonaali jeyaaɓe e mo’on. Ko woni kamɓe ko ɓe yimɓe hulooɓe

لَوْ يَجِدُونَ مَلْجَأً أَوْ مَغَارَاتٍ أَوْ مُدَّخَلًا لَّوَلَّوْا إِلَيْهِ وَهُمْ يَجْمَحُونَ(57)

 Sinno ɓe heɓayno doñorgal, maa pammeeje maa pulfa(naatirde), ɓe huccayno e ɗum hara hiɓe yaccoo

وَمِنْهُم مَّن يَلْمِزُكَ فِي الصَّدَقَاتِ فَإِنْ أُعْطُوا مِنْهَا رَضُوا وَإِن لَّمْ يُعْطَوْا مِنْهَا إِذَا هُمْ يَسْخَطُونَ(58)

 No e maɓɓe ɓen aybinooɓe ma ka senndugol sadakaaji : si ɓe jonnaama e majji, ɓe weltoo; si ɓe jonnaaka non e majji, jaka yoo kamɓe hiɓe tikka

وَلَوْ أَنَّهُمْ رَضُوا مَا آتَاهُمُ اللَّهُ وَرَسُولُهُ وَقَالُوا حَسْبُنَا اللَّهُ سَيُؤْتِينَا اللَّهُ مِن فَضْلِهِ وَرَسُولُهُ إِنَّا إِلَى اللَّهِ رَاغِبُونَ(59)

 Sinno kamɓe ɓe weltorno kon ko Alla okki ɓe e Nulaaɗo Makko on, ɓe wi`i : "Alla yonii men. Arma Alla okkora men e ɓural Makko ngal e Nulaaɗo Makko on. Menen ko men rerɗuɓe faade e Alla

۞ إِنَّمَا الصَّدَقَاتُ لِلْفُقَرَاءِ وَالْمَسَاكِينِ وَالْعَامِلِينَ عَلَيْهَا وَالْمُؤَلَّفَةِ قُلُوبُهُمْ وَفِي الرِّقَابِ وَالْغَارِمِينَ وَفِي سَبِيلِ اللَّهِ وَابْنِ السَّبِيلِ ۖ فَرِيضَةً مِّنَ اللَّهِ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(60)

 Anndee sadakaaji ɗin ko fii waasuɓe ɓen, e miskiinaaɓe ɓen, e gollooɓe e majji ɓen, e woowinirteeɓe ɓerɗe mun (Lislaamu) ɓen, e daaɗe rinɗinteeɓe, e ɓen ñawliiɓe, e fii laawol Alla e ɓii-laawol. Ko farilla immorde ka Alla. Alla ko Annduɗo Ñeeñuɗo

وَمِنْهُمُ الَّذِينَ يُؤْذُونَ النَّبِيَّ وَيَقُولُونَ هُوَ أُذُنٌ ۚ قُلْ أُذُنُ خَيْرٍ لَّكُمْ يُؤْمِنُ بِاللَّهِ وَيُؤْمِنُ لِلْمُؤْمِنِينَ وَرَحْمَةٌ لِّلَّذِينَ آمَنُوا مِنكُمْ ۚ وَالَّذِينَ يُؤْذُونَ رَسُولَ اللَّهِ لَهُمْ عَذَابٌ أَلِيمٌ(61)

 No e maɓɓe ɓen lorrayɓe Annabiijo on hiɓe wi`a : "Ko o nopel".-Maaku : "Ko noppel moƴƴere mon. Himo gomɗini Alla o goongini gomɗimɓe ɓen, e yurmeende ɓen gomɗimɓe e mooɗon. Ɓen lorrayɓe Nulaaɗo Alla on, hino woodani ɓe lepte muusuɗe

يَحْلِفُونَ بِاللَّهِ لَكُمْ لِيُرْضُوكُمْ وَاللَّهُ وَرَسُولُهُ أَحَقُّ أَن يُرْضُوهُ إِن كَانُوا مُؤْمِنِينَ(62)

 Hiɓe woondirana on Alla fii yo ɓe weltin on. Ko Alla -e Nulaaɗo makko on- ɓuri hanndude e weltineede, si ɓe laatike gomɗimɓe

أَلَمْ يَعْلَمُوا أَنَّهُ مَن يُحَادِدِ اللَّهَ وَرَسُولَهُ فَأَنَّ لَهُ نَارَ جَهَنَّمَ خَالِدًا فِيهَا ۚ ذَٰلِكَ الْخِزْيُ الْعَظِيمُ(63)

 E ɓe anndaa woonde mo lunnduki Alla e Nulaaɗo Makko on, haray no woodani mo Yiite Jahannama, ko o luttoowo e magge? Ko ɗum woni koyeera mawɗo

يَحْذَرُ الْمُنَافِقُونَ أَن تُنَزَّلَ عَلَيْهِمْ سُورَةٌ تُنَبِّئُهُم بِمَا فِي قُلُوبِهِمْ ۚ قُلِ اسْتَهْزِئُوا إِنَّ اللَّهَ مُخْرِجٌ مَّا تَحْذَرُونَ(64)

 Naafiqiiɓe ɓen no huli nde cortewol(simoore) Jippintee e maɓɓe ngol no humpita ɓe ko woni e ɓerɗe maɓɓe. Maaku : "Jalkitee, pellet, Alla ko yaltinoowo kon ko huluɗon (wata jippo)

وَلَئِن سَأَلْتَهُمْ لَيَقُولُنَّ إِنَّمَا كُنَّا نَخُوضُ وَنَلْعَبُ ۚ قُلْ أَبِاللَّهِ وَآيَاتِهِ وَرَسُولِهِ كُنتُمْ تَسْتَهْزِئُونَ(65)

 Si a lanndike ɓe, ɓe wi`ay: "Anndee men laatinoke meɗen jumpa meɗen fija." Maaku : "E ko Alla, e Aayeeje Makko ɗen e Nulaaɗo Makko on laatinoɗon hiɗon jalkita

لَا تَعْتَذِرُوا قَدْ كَفَرْتُم بَعْدَ إِيمَانِكُمْ ۚ إِن نَّعْفُ عَن طَائِفَةٍ مِّنكُمْ نُعَذِّبْ طَائِفَةً بِأَنَّهُمْ كَانُوا مُجْرِمِينَ(66)

 Wata on ngantino: gomɗii on yeddii ɓaawo gomɗinal mon. Si Men yaafike fedde goo e mooɗon, Men leptay fedde goo tawde kamɓe ɓe laatinoke bonnooɓe

الْمُنَافِقُونَ وَالْمُنَافِقَاتُ بَعْضُهُم مِّن بَعْضٍ ۚ يَأْمُرُونَ بِالْمُنكَرِ وَيَنْهَوْنَ عَنِ الْمَعْرُوفِ وَيَقْبِضُونَ أَيْدِيَهُمْ ۚ نَسُوا اللَّهَ فَنَسِيَهُمْ ۗ إِنَّ الْمُنَافِقِينَ هُمُ الْفَاسِقُونَ(67)

 Naafiqi’en worɓe, e naafiqi’en rewɓe, yoga maɓɓe no jeyaa e yaoga. Hiɓe yamira ŋiñere, ɓe haɗa moƴƴere, hiɓe tama juuɗe maɓɓe. Ɓe yejjitii Alla, Kanko kadi O yejjiti ɓe. Pellet, naafiqiiɓe ɓen ko kamɓe woni faasiqi’en

وَعَدَ اللَّهُ الْمُنَافِقِينَ وَالْمُنَافِقَاتِ وَالْكُفَّارَ نَارَ جَهَنَّمَ خَالِدِينَ فِيهَا ۚ هِيَ حَسْبُهُمْ ۚ وَلَعَنَهُمُ اللَّهُ ۖ وَلَهُمْ عَذَابٌ مُّقِيمٌ(68)

 Alla fodii naafiqi’en worɓe, e naafiqi’en rewɓe, e heeferɓe ɓen, Yiite Jahannama, ko ɓe luttinteeɓe ton.Nge yonii ɓe. Alla huɗii ɓe, hino woodani ɓe lepte duumiiɗe

كَالَّذِينَ مِن قَبْلِكُمْ كَانُوا أَشَدَّ مِنكُمْ قُوَّةً وَأَكْثَرَ أَمْوَالًا وَأَوْلَادًا فَاسْتَمْتَعُوا بِخَلَاقِهِمْ فَاسْتَمْتَعْتُم بِخَلَاقِكُمْ كَمَا اسْتَمْتَعَ الَّذِينَ مِن قَبْلِكُم بِخَلَاقِهِمْ وَخُضْتُمْ كَالَّذِي خَاضُوا ۚ أُولَٰئِكَ حَبِطَتْ أَعْمَالُهُمْ فِي الدُّنْيَا وَالْآخِرَةِ ۖ وَأُولَٰئِكَ هُمُ الْخَاسِرُونَ(69)

 [Hiɓe wa’i] wano ɓen adinooɓe on : ɓe laatinoke ɓurɓe on saɗtude doole, ɓurɓe on ɗuuɗude jawle e ɓiɗɓe. Ɓe dakmitori [ontuma] e tagu maɓɓe ngu dakmitorɗon geɓal mon ngal wano adinooɓe on ɓen dakmitornoo geɓal maɓɓe ngal, jumpirɗon wano ɓe jumpirnoo. Ɓen ɗon, golle maɓɓe ɗen poɓii(yirbii) aduna e laakara. Ko ɓen ɗon woni hayruɓe(perdube) ɓen

أَلَمْ يَأْتِهِمْ نَبَأُ الَّذِينَ مِن قَبْلِهِمْ قَوْمِ نُوحٍ وَعَادٍ وَثَمُودَ وَقَوْمِ إِبْرَاهِيمَ وَأَصْحَابِ مَدْيَنَ وَالْمُؤْتَفِكَاتِ ۚ أَتَتْهُمْ رُسُلُهُم بِالْبَيِّنَاتِ ۖ فَمَا كَانَ اللَّهُ لِيَظْلِمَهُمْ وَلَٰكِن كَانُوا أَنفُسَهُمْ يَظْلِمُونَ(70)

 E kabaaru ɓen adinooɓe ɓe araali ɓe : yimɓe Nuuhu ɓen, e Aadi’en, e Thamuuda’en, e yimɓe Ibraahiima ɓen, e wonndiɓe Madyana ɓen e waylitanooɓe ɓen? Nulaaɓe maɓɓe ɓen addani ɓe hujjaaji ɓannguɗi. Alla wonaali tooñoowo ɓe, ko woni tun ko wonkiiji maɓɓe ɗin ɓe wonunoo tooñude

وَالْمُؤْمِنُونَ وَالْمُؤْمِنَاتُ بَعْضُهُمْ أَوْلِيَاءُ بَعْضٍ ۚ يَأْمُرُونَ بِالْمَعْرُوفِ وَيَنْهَوْنَ عَنِ الْمُنكَرِ وَيُقِيمُونَ الصَّلَاةَ وَيُؤْتُونَ الزَّكَاةَ وَيُطِيعُونَ اللَّهَ وَرَسُولَهُ ۚ أُولَٰئِكَ سَيَرْحَمُهُمُ اللَّهُ ۗ إِنَّ اللَّهَ عَزِيزٌ حَكِيمٌ(71)

 Gomɗimɓe worɓe ɓen e gomɗimɓe rewɓe ɓen yoga maɓɓe ko wallooɓe yoga. Hiɓe yamira moƴƴere, ɓe haɗa ŋiñere, ɓe ñiiɓna julde, ɓe totta zakka, ɓe ɗoftoo Alla e Nualaaɗo Makko on. Ɓen ɗon, arma Alla yurmee ɓe. Pellet, Alla ko Fooluɗo, Ñeeñuɗo

وَعَدَ اللَّهُ الْمُؤْمِنِينَ وَالْمُؤْمِنَاتِ جَنَّاتٍ تَجْرِي مِن تَحْتِهَا الْأَنْهَارُ خَالِدِينَ فِيهَا وَمَسَاكِنَ طَيِّبَةً فِي جَنَّاتِ عَدْنٍ ۚ وَرِضْوَانٌ مِّنَ اللَّهِ أَكْبَرُ ۚ ذَٰلِكَ هُوَ الْفَوْزُ الْعَظِيمُ(72)

 Alla fodii gomɗimɓe worɓe ɓen e gomɗimɓe rewɓe ɓen Aljannaaji, ɗi canɗi ilata e ley majji, ko ɓe duumotooɓe nder majji, e koɗooli laaɓuɗi e nder Aljanna duumal. E yarluyee Alla ɓurɗo mawnude. Ko ɗum woni malal mawnungal. @Corrected

يَا أَيُّهَا النَّبِيُّ جَاهِدِ الْكُفَّارَ وَالْمُنَافِقِينَ وَاغْلُظْ عَلَيْهِمْ ۚ وَمَأْوَاهُمْ جَهَنَّمُ ۖ وَبِئْسَ الْمَصِيرُ(73)

 Ko an yo Annabiijo, haɓu heeferɓe ɓen e naafiqiiɓe ɓen, saɗtinanaa ɓe; weerde maɓɓe nden ko Jahannama, nge bonii ruttorde

يَحْلِفُونَ بِاللَّهِ مَا قَالُوا وَلَقَدْ قَالُوا كَلِمَةَ الْكُفْرِ وَكَفَرُوا بَعْدَ إِسْلَامِهِمْ وَهَمُّوا بِمَا لَمْ يَنَالُوا ۚ وَمَا نَقَمُوا إِلَّا أَنْ أَغْنَاهُمُ اللَّهُ وَرَسُولُهُ مِن فَضْلِهِ ۚ فَإِن يَتُوبُوا يَكُ خَيْرًا لَّهُمْ ۖ وَإِن يَتَوَلَّوْا يُعَذِّبْهُمُ اللَّهُ عَذَابًا أَلِيمًا فِي الدُّنْيَا وَالْآخِرَةِ ۚ وَمَا لَهُمْ فِي الْأَرْضِ مِن وَلِيٍّ وَلَا نَصِيرٍ(74)

 Hiɓe woondira Alla ɓe wowlaali, gomɗii le ɓe wowlii konngol keeferaaku ngol, ɓe yeddi ɓaawo silmugol maɓɓe, ɓe himmiri ko ɓe heɓaali. Ɓe mettiniraali (ɓe aybiniri) si wanaa fii Alla - e Nulaaɗo Makko on - alɗinirii ɓe e ɓural Makko ngal. Si ɓe tuubii, wonanay ɓe moƴƴere. Si ɓe huccitii non, Alla leptiray ɓe lepte muusuɗe aduna e laakara; giɗo alanaa ɓe ka leydi wanaa ballo

۞ وَمِنْهُم مَّنْ عَاهَدَ اللَّهَ لَئِنْ آتَانَا مِن فَضْلِهِ لَنَصَّدَّقَنَّ وَلَنَكُونَنَّ مِنَ الصَّالِحِينَ(75)

 Hino e maɓɓe ƴettanɓe Alla ahadi : "Si O okkorii men e ɓural Makko ngal, ko ma men sakko, men laatoo jeyaaɓe e moƴƴuɓe ɓen

فَلَمَّا آتَاهُم مِّن فَضْلِهِ بَخِلُوا بِهِ وَتَوَلَّوا وَّهُم مُّعْرِضُونَ(76)

 Nde O okkunoo ɓe e ɓural Makko nagl, ɓe wuddiri ɗum ɓe hucciti ko ɓe ɗuurnii ɓe

فَأَعْقَبَهُمْ نِفَاقًا فِي قُلُوبِهِمْ إِلَىٰ يَوْمِ يَلْقَوْنَهُ بِمَا أَخْلَفُوا اللَّهَ مَا وَعَدُوهُ وَبِمَا كَانُوا يَكْذِبُونَ(77)

 O waɗtintinirani ɓe naafiqaaku ka ɓerɗe maɓɓe haa Ñalnde ɓe hawroyta e Makko, sabu ko ɓe lunndii Alla kon ko ɓe fodunoo Mo e ko ɓe laatinoo hiɓe fena

أَلَمْ يَعْلَمُوا أَنَّ اللَّهَ يَعْلَمُ سِرَّهُمْ وَنَجْوَاهُمْ وَأَنَّ اللَّهَ عَلَّامُ الْغُيُوبِ(78)

 E ɓee anndaa wonnde Alla no anndi sirru maɓɓe e cowndi(gunndo) maɓɓe e wonnde pellet, Alla ko annduɗo wirniiɗi ɗin

الَّذِينَ يَلْمِزُونَ الْمُطَّوِّعِينَ مِنَ الْمُؤْمِنِينَ فِي الصَّدَقَاتِ وَالَّذِينَ لَا يَجِدُونَ إِلَّا جُهْدَهُمْ فَيَسْخَرُونَ مِنْهُمْ ۙ سَخِرَ اللَّهُ مِنْهُمْ وَلَهُمْ عَذَابٌ أَلِيمٌ(79)

 Ɓen aybinooɓe gattooɓe jeyaaɓe e gomɗimɓe ɓen ka sadakaaji e ɓen ɓe heɓataa si wanaa tiiɗnaare maɓɓe nden, hiɓe jalkita ɓen. Alla jalkitii ɓe. Hino woodani ɓe lepte muusuɗe

اسْتَغْفِرْ لَهُمْ أَوْ لَا تَسْتَغْفِرْ لَهُمْ إِن تَسْتَغْفِرْ لَهُمْ سَبْعِينَ مَرَّةً فَلَن يَغْفِرَ اللَّهُ لَهُمْ ۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمْ كَفَرُوا بِاللَّهِ وَرَسُولِهِ ۗ وَاللَّهُ لَا يَهْدِي الْقَوْمَ الْفَاسِقِينَ(80)

 Insinano ɓe, maa hara a insinanaaki ɓe -hay si a insinanike ɓe laaɓi cappanɗe jeeɗiɗi - Alla yaafantaako ɓe. Ko waɗi ɗum, ɓen ɓe yeddii Alla e Nulaaɗo Makko on. Alla feewnataa yimɓe faasiqiiɓe ɓen

فَرِحَ الْمُخَلَّفُونَ بِمَقْعَدِهِمْ خِلَافَ رَسُولِ اللَّهِ وَكَرِهُوا أَن يُجَاهِدُوا بِأَمْوَالِهِمْ وَأَنفُسِهِمْ فِي سَبِيلِ اللَّهِ وَقَالُوا لَا تَنفِرُوا فِي الْحَرِّ ۗ قُلْ نَارُ جَهَنَّمَ أَشَدُّ حَرًّا ۚ لَّوْ كَانُوا يَفْقَهُونَ(81)

 Tultunooɓe ɓen weltorii jooɗagol maɓɓe ngol lunndoo Nulaaɗo Alla on, ɓe añiniri haɓirgol jawle maɓɓe ɗen e wonkiiji maɓɓe ɗin fii laawol Alla ngol, ɓe wi`i : "Wata on yaltu e nguleendi ndin". Maaku : "Ko Yiite Jahannama ɓuri tiiɗude nguleendi." - Sinno ɓe faamaynoo

فَلْيَضْحَكُوا قَلِيلًا وَلْيَبْكُوا كَثِيرًا جَزَاءً بِمَا كَانُوا يَكْسِبُونَ(82)

 Yo ɓe jalu seeɗa ɓe wulla buy njoɓdi ko ɓe laatinoo hiɓe faggitoo

فَإِن رَّجَعَكَ اللَّهُ إِلَىٰ طَائِفَةٍ مِّنْهُمْ فَاسْتَأْذَنُوكَ لِلْخُرُوجِ فَقُل لَّن تَخْرُجُوا مَعِيَ أَبَدًا وَلَن تُقَاتِلُوا مَعِيَ عَدُوًّا ۖ إِنَّكُمْ رَضِيتُم بِالْقُعُودِ أَوَّلَ مَرَّةٍ فَاقْعُدُوا مَعَ الْخَالِفِينَ(83)

 Si Alla ruttitii ma faade e fedde jeyaande e maɓɓe ɓe duŋinani maa yaltugol, maaku : "On yaltidataa e am poomaa, on haɓidataa e am gaño. Onon on welaama jooɗagol ka laawol aranol, jooɗodee e lunndii ɓe ɓen

وَلَا تُصَلِّ عَلَىٰ أَحَدٍ مِّنْهُم مَّاتَ أَبَدًا وَلَا تَقُمْ عَلَىٰ قَبْرِهِ ۖ إِنَّهُمْ كَفَرُوا بِاللَّهِ وَرَسُولِهِ وَمَاتُوا وَهُمْ فَاسِقُونَ(84)

 Wata a juulu e gooto maɓɓe maayɗo poomaa, wata a daro e qabru makko. Kamɓe ɓe yeddii Alla e Nulaaɗo Makko on ɓe maayi ko ɓe faasiqiiɓe

وَلَا تُعْجِبْكَ أَمْوَالُهُمْ وَأَوْلَادُهُمْ ۚ إِنَّمَا يُرِيدُ اللَّهُ أَن يُعَذِّبَهُم بِهَا فِي الدُّنْيَا وَتَزْهَقَ أَنفُسُهُمْ وَهُمْ كَافِرُونَ(85)

 Wata jawle maɓɓe e ɓiɗɓe maɓɓe haawne! Anndu ko Alla faandii ko nde O leptirta ɗe ɓe ka aduna, wonkiiji maɓɓe ɗin ɗoofee hara ko ɓe yedduɓe

وَإِذَا أُنزِلَتْ سُورَةٌ أَنْ آمِنُوا بِاللَّهِ وَجَاهِدُوا مَعَ رَسُولِهِ اسْتَأْذَنَكَ أُولُو الطَّوْلِ مِنْهُمْ وَقَالُوا ذَرْنَا نَكُن مَّعَ الْقَاعِدِينَ(86)

 Si Cortewol jippinaama : "Si ko woni, gomɗinee Alla tiiɗnodon jihaadi e Nulaaɗo Makko on", jom-yaajeende’en e maɓɓe duŋinoto ma ɓe wi`a : "Accu men wontida e jooɗiiɓe ɓen

رَضُوا بِأَن يَكُونُوا مَعَ الْخَوَالِفِ وَطُبِعَ عَلَىٰ قُلُوبِهِمْ فَهُمْ لَا يَفْقَهُونَ(87)

 Ɓe welaama heddodugol e lunndiiɓe ɓen. Notaama e ɓerɗe maɓɓe ɗen, kamɓe ɓe faamataa

لَٰكِنِ الرَّسُولُ وَالَّذِينَ آمَنُوا مَعَهُ جَاهَدُوا بِأَمْوَالِهِمْ وَأَنفُسِهِمْ ۚ وَأُولَٰئِكَ لَهُمُ الْخَيْرَاتُ ۖ وَأُولَٰئِكَ هُمُ الْمُفْلِحُونَ(88)

 Kono Nulaaɗo on kañum e gomɗimɓe wonnduɓe e makko ɓen ɓe tiiɗnorii jawle maɓɓe ɗen e wonkiiji maɓɓe ɗin. Ɓen ɗon, hino woodani ɓe moƴƴereeji, ko ɓen kadi woni malaaɓe ɓen

أَعَدَّ اللَّهُ لَهُمْ جَنَّاتٍ تَجْرِي مِن تَحْتِهَا الْأَنْهَارُ خَالِدِينَ فِيهَا ۚ ذَٰلِكَ الْفَوْزُ الْعَظِيمُ(89)

 Alla heblanii ɓe Aljannaaji ɗi canɗi ilata senngo ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton. Ko ɗum woni maloore mawnde nden. @Corrected

وَجَاءَ الْمُعَذِّرُونَ مِنَ الْأَعْرَابِ لِيُؤْذَنَ لَهُمْ وَقَعَدَ الَّذِينَ كَذَبُوا اللَّهَ وَرَسُولَهُ ۚ سَيُصِيبُ الَّذِينَ كَفَرُوا مِنْهُمْ عَذَابٌ أَلِيمٌ(90)

 Ngantinotooɓe jeyaaɓe e yimɓe buruure ɓen ari fii yo ɓe duŋinane. Ɓen fenanɓe Alla e Nulaaɗo Makko on luttiti (jooɗii). Arma lepte muusuɗe mema ɓen yedduɓe e maɓɓe

لَّيْسَ عَلَى الضُّعَفَاءِ وَلَا عَلَى الْمَرْضَىٰ وَلَا عَلَى الَّذِينَ لَا يَجِدُونَ مَا يُنفِقُونَ حَرَجٌ إِذَا نَصَحُوا لِلَّهِ وَرَسُولِهِ ۚ مَا عَلَى الْمُحْسِنِينَ مِن سَبِيلٍ ۚ وَاللَّهُ غَفُورٌ رَّحِيمٌ(91)

 Bakkaatu fawaaki e lo’uɓe ɓen, wanaa nawnuɓe ɓen, wanaa ɓen ɓe heɓaali ko wintoo( nafqa) si ɓe laaɓanii Alla e Nulaaɗo Makko on. Laawol feloore alanaa moƴƴimɓe ɓen. Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo

وَلَا عَلَى الَّذِينَ إِذَا مَا أَتَوْكَ لِتَحْمِلَهُمْ قُلْتَ لَا أَجِدُ مَا أَحْمِلُكُمْ عَلَيْهِ تَوَلَّوا وَّأَعْيُنُهُمْ تَفِيضُ مِنَ الدَّمْعِ حَزَنًا أَلَّا يَجِدُوا مَا يُنفِقُونَ(92)

 Wanaa kadi e ɓen arooɓe ka maaɗa fii yo a waɗɗimɓe, wi`aa : "Mi heɓaali ko mi waɗɗina on." Ɓe huccita hara gite maɓɓe no yuppa gomɗi suno fii ɓe heɓaali ko ɓe wintoo nafqi

۞ إِنَّمَا السَّبِيلُ عَلَى الَّذِينَ يَسْتَأْذِنُونَكَ وَهُمْ أَغْنِيَاءُ ۚ رَضُوا بِأَن يَكُونُوا مَعَ الْخَوَالِفِ وَطَبَعَ اللَّهُ عَلَىٰ قُلُوبِهِمْ فَهُمْ لَا يَعْلَمُونَ(93)

 Anndu ko laawol (bakkaatu) fawii, ko ɓen duŋinotooɓe(sakkinkinotoobe) ma hara ko ɓe alɗuɓe. Ɓe welaama nde ɓe laatoda e tultuɓe ɓen. Alla noti ka ɓerɗe maɓɓe tawi kamɓe ɓe anndaa

يَعْتَذِرُونَ إِلَيْكُمْ إِذَا رَجَعْتُمْ إِلَيْهِمْ ۚ قُل لَّا تَعْتَذِرُوا لَن نُّؤْمِنَ لَكُمْ قَدْ نَبَّأَنَا اللَّهُ مِنْ أَخْبَارِكُمْ ۚ وَسَيَرَى اللَّهُ عَمَلَكُمْ وَرَسُولُهُ ثُمَّ تُرَدُّونَ إِلَىٰ عَالِمِ الْغَيْبِ وَالشَّهَادَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمْ تَعْمَلُونَ(94)

 Hiɓe ngantinoo e mooɗon si on ruttitike e maɓɓe. Maaku : "Wata on ngantino : Men goongintaa on. Gomɗii Alla habriino men kabaruuji moooɗon. Arma Alla yi`a golle mon ɗen, e Nulaaɗo Makko on. Refti ruttiteɗon e on annduɗo wirniiɗi e feeñuɗi, O humpita on kon ko laatinoɗon hiɗon golla

سَيَحْلِفُونَ بِاللَّهِ لَكُمْ إِذَا انقَلَبْتُمْ إِلَيْهِمْ لِتُعْرِضُوا عَنْهُمْ ۖ فَأَعْرِضُوا عَنْهُمْ ۖ إِنَّهُمْ رِجْسٌ ۖ وَمَأْوَاهُمْ جَهَنَّمُ جَزَاءً بِمَا كَانُوا يَكْسِبُونَ(95)

 Aray ka ɓe woondirana on Alla, si on ruttitike e maɓɓe, fii yo on ɗuurno ɓe (on felaali ɓe). Ɗuurnee ɓe. Pellet, ɓe koɓe soɓe. Jaaƴorde maɓɓe nden ko Jahannama, njoɓdi kon kobe laatinoo hiɓe faggitoo

يَحْلِفُونَ لَكُمْ لِتَرْضَوْا عَنْهُمْ ۖ فَإِن تَرْضَوْا عَنْهُمْ فَإِنَّ اللَّهَ لَا يَرْضَىٰ عَنِ الْقَوْمِ الْفَاسِقِينَ(96)

 hiɓe woondirana on fii yo on wele ɓe. Si on welaama ɓe, pellet, Alla weletaake yimɓe faasiqiiɓe ɓen

الْأَعْرَابُ أَشَدُّ كُفْرًا وَنِفَاقًا وَأَجْدَرُ أَلَّا يَعْلَمُوا حُدُودَ مَا أَنزَلَ اللَّهُ عَلَىٰ رَسُولِهِ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(97)

 Yimɓe ladde en hino ɓuri tiiɗude keeferaaku e naafiqaaku, ɓe ɓuri hanndude kadi nde ɓe anndataa keeri ɗi Alla jippini e Nulaaɗo Makko on. Alla ko Annduɗo, Ñeeñuɗo

وَمِنَ الْأَعْرَابِ مَن يَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ مَغْرَمًا وَيَتَرَبَّصُ بِكُمُ الدَّوَائِرَ ۚ عَلَيْهِمْ دَائِرَةُ السَّوْءِ ۗ وَاللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ(98)

 Hino e yimɓe ladde ɓen, on mo no jogitoo ko wintotoo kon sooyo, himo habbitanoo on yiilotooɗi bonɗi. Ko e dow maɓɓe yiilotooɗi bonɗi (yanata). Alla ko Nanoowo, Annduɗo

وَمِنَ الْأَعْرَابِ مَن يُؤْمِنُ بِاللَّهِ وَالْيَوْمِ الْآخِرِ وَيَتَّخِذُ مَا يُنفِقُ قُرُبَاتٍ عِندَ اللَّهِ وَصَلَوَاتِ الرَّسُولِ ۚ أَلَا إِنَّهَا قُرْبَةٌ لَّهُمْ ۚ سَيُدْخِلُهُمُ اللَّهُ فِي رَحْمَتِهِ ۗ إِنَّ اللَّهَ غَفُورٌ رَّحِيمٌ(99)

 Hino e yimɓe ladde ɓen (fahin), on gomɗinoowo Alla e Ñalaande sakkitiinde nden, o jogitora kon ko o nafqata ɓaɗtorɗum ka Alla e [heɓugol] du’aaji Nulaaɗo on. Anndee ɗum ko ɓadorɗum (Alla) wonannde ɓe. Aray Alla naada ɓe ka Yurmeende Makko. Pellet, Alla Haforoowo, Hinnotooɗo

وَالسَّابِقُونَ الْأَوَّلُونَ مِنَ الْمُهَاجِرِينَ وَالْأَنصَارِ وَالَّذِينَ اتَّبَعُوهُم بِإِحْسَانٍ رَّضِيَ اللَّهُ عَنْهُمْ وَرَضُوا عَنْهُ وَأَعَدَّ لَهُمْ جَنَّاتٍ تَجْرِي تَحْتَهَا الْأَنْهَارُ خَالِدِينَ فِيهَا أَبَدًا ۚ ذَٰلِكَ الْفَوْزُ الْعَظِيمُ(100)

 Ɓen adinooɓe [gomɗinal] adiiɓe e feruɓe ɓen e weernuɓe wallitiiɓe ɓen, e ɓen jokkitoriiɓe ɓen no moƴƴiri, Alla welaama ɓe, kamɓe kadi ɓe welaama Mo. O maranii ɓe Aljannaaji ɗi canɗi ilata ley majji, ko ɓe duumotooɓe ton poomaa. Ko ɗum woni malal mawnungal. @Corrected

وَمِمَّنْ حَوْلَكُم مِّنَ الْأَعْرَابِ مُنَافِقُونَ ۖ وَمِنْ أَهْلِ الْمَدِينَةِ ۖ مَرَدُوا عَلَى النِّفَاقِ لَا تَعْلَمُهُمْ ۖ نَحْنُ نَعْلَمُهُمْ ۚ سَنُعَذِّبُهُم مَّرَّتَيْنِ ثُمَّ يُرَدُّونَ إِلَىٰ عَذَابٍ عَظِيمٍ(101)

 Hino e ɓen wonɓe banŋe mon jeyaaɓe e yimɓe ladde ɓen,naafiqiiɓe,e yimɓe Madiina ɓen kadi.Ɓe sandolɗinii e naafiqaaku.A anndaa ɓe, Menen Meɗen anndi ɓe.Aray Men lepta ɓe laabi ɗiɗi,refti ɓe ruttitee e lepte mawnuɗe

وَآخَرُونَ اعْتَرَفُوا بِذُنُوبِهِمْ خَلَطُوا عَمَلًا صَالِحًا وَآخَرَ سَيِّئًا عَسَى اللَّهُ أَن يَتُوبَ عَلَيْهِمْ ۚ إِنَّ اللَّهَ غَفُورٌ رَّحِيمٌ(102)

 E woɗɓe goo, qirritiiɓe junuubi maɓɓe ɗin, ɓe jilli gollal moƴƴal e goɗngal bongal. Hino tijja nde Alla jaɓanta ɓe tuubuubuyee.Pellet, Alla ko Haforoowo, Hinnotooɗo

خُذْ مِنْ أَمْوَالِهِمْ صَدَقَةً تُطَهِّرُهُمْ وَتُزَكِّيهِم بِهَا وَصَلِّ عَلَيْهِمْ ۖ إِنَّ صَلَاتَكَ سَكَنٌ لَّهُمْ ۗ وَاللَّهُ سَمِيعٌ عَلِيمٌ(103)

 Ƴettu e jawle maɓɓe ɗen sadaka, laɓɓiniraaɓe lootiraaɓe mo, du’anoɗaa ɓe. Pellet, du’aa maa ko deeƴere wonannde ɓe. Alla ko Nanoowo, Annduɗo

أَلَمْ يَعْلَمُوا أَنَّ اللَّهَ هُوَ يَقْبَلُ التَّوْبَةَ عَنْ عِبَادِهِ وَيَأْخُذُ الصَّدَقَاتِ وَأَنَّ اللَّهَ هُوَ التَّوَّابُ الرَّحِيمُ(104)

 E ɓe andaali wonnde ko Alla no jaɓana jeyaaɓe Makko ɓen tuubuubuyee, himo jaɓa sadakaaji ɗin, e wonnde ko Alla woni Jaɓoowo tuubuubuyee, ko jurmotooɗo

وَقُلِ اعْمَلُوا فَسَيَرَى اللَّهُ عَمَلَكُمْ وَرَسُولُهُ وَالْمُؤْمِنُونَ ۖ وَسَتُرَدُّونَ إِلَىٰ عَالِمِ الْغَيْبِ وَالشَّهَادَةِ فَيُنَبِّئُكُم بِمَا كُنتُمْ تَعْمَلُونَ(105)

 Maaku : "Gollee, arma Alla yi`a golle mon ɗen, e Nulaaɗo Makko on e gomɗimɓe ɓen. Aray ruttita-ɗon ka Annduɗo wirniiɗi e feeñuɗi ɗin, O humpita on ko gollaynoɗon

وَآخَرُونَ مُرْجَوْنَ لِأَمْرِ اللَّهِ إِمَّا يُعَذِّبُهُمْ وَإِمَّا يَتُوبُ عَلَيْهِمْ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(106)

 E woɗɓe goo ko nennanaaɓe e yamiroore Alla : immaa O lepta ɓe, maa O jaɓana ɓe tuubuubuyee. Alla ko Annduɗo, Ñeeñuɗo

وَالَّذِينَ اتَّخَذُوا مَسْجِدًا ضِرَارًا وَكُفْرًا وَتَفْرِيقًا بَيْنَ الْمُؤْمِنِينَ وَإِرْصَادًا لِّمَنْ حَارَبَ اللَّهَ وَرَسُولَهُ مِن قَبْلُ ۚ وَلَيَحْلِفُنَّ إِنْ أَرَدْنَا إِلَّا الْحُسْنَىٰ ۖ وَاللَّهُ يَشْهَدُ إِنَّهُمْ لَكَاذِبُونَ(107)

 Ɓen jogitorɓe juulirde fii lorra, e keefereegu, e senndude hakkunde gomɗimɓe ɓen, e tommbaade on habuɗo Alla e Nulaaɗo Makko on ko adii. Pellet, hiɓe woondira : "Men faandaaki si wanaa moƴƴere" Alla no seedii wonnde pellet, ko ɓe fenooɓe

لَا تَقُمْ فِيهِ أَبَدًا ۚ لَّمَسْجِدٌ أُسِّسَ عَلَى التَّقْوَىٰ مِنْ أَوَّلِ يَوْمٍ أَحَقُّ أَن تَقُومَ فِيهِ ۚ فِيهِ رِجَالٌ يُحِبُّونَ أَن يَتَطَهَّرُوا ۚ وَاللَّهُ يُحِبُّ الْمُطَّهِّرِينَ(108)

 Wata a daro (juulugol) e mayre poomaa. Ko juulirda didiraande kulol Alla gila ka arannde ñalaande, ɓuri jojjude nde darotoɗaa e mun [juulaa]. Hino e mayre worɓe yiɗuɓe nde ɓe laɓɓinotoo. Alla no yiɗi laɓɓinotooɓe ɓen

أَفَمَنْ أَسَّسَ بُنْيَانَهُ عَلَىٰ تَقْوَىٰ مِنَ اللَّهِ وَرِضْوَانٍ خَيْرٌ أَم مَّنْ أَسَّسَ بُنْيَانَهُ عَلَىٰ شَفَا جُرُفٍ هَارٍ فَانْهَارَ بِهِ فِي نَارِ جَهَنَّمَ ۗ وَاللَّهُ لَا يَهْدِي الْقَوْمَ الظَّالِمِينَ(109)

 E ko on didirɗo maadi mu’un kulol Alla e welayee Makko, ɓuri moƴƴude, kaa ko on didirɗo maadi mu’un e sera ngayka yirbuka, o yirbida e mayri ka Yiite Jahannama?! Alla fewnataa yimɓe tooñooɓe ɓen

لَا يَزَالُ بُنْيَانُهُمُ الَّذِي بَنَوْا رِيبَةً فِي قُلُوبِهِمْ إِلَّا أَن تَقَطَّعَ قُلُوبُهُمْ ۗ وَاللَّهُ عَلِيمٌ حَكِيمٌ(110)

 Ndin maadi maɓɓe ndi ɓe mahi seerataa ko ndi sikke ka ɓerɗe maɓɓe, si wanaa ɓerɗe maɓɓe ɗen taƴay tun. Alla ko Annduɗo, Ñeeñuɗo

۞ إِنَّ اللَّهَ اشْتَرَىٰ مِنَ الْمُؤْمِنِينَ أَنفُسَهُمْ وَأَمْوَالَهُم بِأَنَّ لَهُمُ الْجَنَّةَ ۚ يُقَاتِلُونَ فِي سَبِيلِ اللَّهِ فَيَقْتُلُونَ وَيُقْتَلُونَ ۖ وَعْدًا عَلَيْهِ حَقًّا فِي التَّوْرَاةِ وَالْإِنجِيلِ وَالْقُرْآنِ ۚ وَمَنْ أَوْفَىٰ بِعَهْدِهِ مِنَ اللَّهِ ۚ فَاسْتَبْشِرُوا بِبَيْعِكُمُ الَّذِي بَايَعْتُم بِهِ ۚ وَذَٰلِكَ هُوَ الْفَوْزُ الْعَظِيمُ(111)

 Pellet, Alla sooditirii e gomɗimɓe ɓen wonkiiji maɓɓe ɗin, e jawle maɓɓe ɗen wonnde no woodani ɓe Aljanna. Hiɓe haɓa fii laawol Alla ngol : hiɓe wara, hiɓe waree. Ko fodoore goonga nde O fodi ka tawreeta, e ka Linjiila e Alqur`aana. Ko hommbo ɓuri Alla hunnugol ahdi mun? Wewliree ngeyngu mon ngu yeeyondirɗon e mun : ko ɗum woni malala mawnungal ngal

التَّائِبُونَ الْعَابِدُونَ الْحَامِدُونَ السَّائِحُونَ الرَّاكِعُونَ السَّاجِدُونَ الْآمِرُونَ بِالْمَعْرُوفِ وَالنَّاهُونَ عَنِ الْمُنكَرِ وَالْحَافِظُونَ لِحُدُودِ اللَّهِ ۗ وَبَشِّرِ الْمُؤْمِنِينَ(112)

 Ko tuubooɓe ɓen, rewooɓe (Alla) ɓen, yettooɓe (Mo) ɓen, hoorooɓe ɓen, ruƴƴooɓe ɓen, sujjooɓe ɓen, yamirooɓe ko moƴƴi ɓen haɗa ko boni, e reenotooɓe e keeri Alla ɗin.Wewlin gomɗimɓe ɓen

مَا كَانَ لِلنَّبِيِّ وَالَّذِينَ آمَنُوا أَن يَسْتَغْفِرُوا لِلْمُشْرِكِينَ وَلَوْ كَانُوا أُولِي قُرْبَىٰ مِن بَعْدِ مَا تَبَيَّنَ لَهُمْ أَنَّهُمْ أَصْحَابُ الْجَحِيمِ(113)

 Haananaa Annabiijo on e ɓen gomɗimɓe nde ɓe insinantoo sirkooɓe ɓen, hay si ɓen laatike joomiraaɓe ɓadondiral, ɓaawo nde feeñani ɓe wonnde koɓe yimɓe Jahiimi

وَمَا كَانَ اسْتِغْفَارُ إِبْرَاهِيمَ لِأَبِيهِ إِلَّا عَن مَّوْعِدَةٍ وَعَدَهَا إِيَّاهُ فَلَمَّا تَبَيَّنَ لَهُ أَنَّهُ عَدُوٌّ لِّلَّهِ تَبَرَّأَ مِنْهُ ۚ إِنَّ إِبْرَاهِيمَ لَأَوَّاهٌ حَلِيمٌ(114)

 Insinanagol Ibraahiima ngol ben makko wonaano si wanaa fodoore nde o fodannnoo mo. Tuma nde ɓanngannoo mo wonnde on ko gaño Alla, o daɗndino(hisnii) mo. Pellet, Ibraahiima ko heewuɗo yankinaare, muññiiɗo

وَمَا كَانَ اللَّهُ لِيُضِلَّ قَوْمًا بَعْدَ إِذْ هَدَاهُمْ حَتَّىٰ يُبَيِّنَ لَهُم مَّا يَتَّقُونَ ۚ إِنَّ اللَّهَ بِكُلِّ شَيْءٍ عَلِيمٌ(115)

 Alla siforaali majjinoowo yimɓe ɓaawo nde O fewni ɓe, haa O ɓannginana ɓe ko ɓe haani rentaade e mu’un. Pellet, Alla ko Annduɗo kala huunde

إِنَّ اللَّهَ لَهُ مُلْكُ السَّمَاوَاتِ وَالْأَرْضِ ۖ يُحْيِي وَيُمِيتُ ۚ وَمَا لَكُم مِّن دُونِ اللَّهِ مِن وَلِيٍّ وَلَا نَصِيرٍ(116)

 Pellet, Ko Alla woodani laamu kammuuli ɗin e leydi ndin. Himo wuurna, himo wara. Alanaa on gaa nii Alla giɗo, wanaa ballo

لَّقَد تَّابَ اللَّهُ عَلَى النَّبِيِّ وَالْمُهَاجِرِينَ وَالْأَنصَارِ الَّذِينَ اتَّبَعُوهُ فِي سَاعَةِ الْعُسْرَةِ مِن بَعْدِ مَا كَادَ يَزِيغُ قُلُوبُ فَرِيقٍ مِّنْهُمْ ثُمَّ تَابَ عَلَيْهِمْ ۚ إِنَّهُ بِهِمْ رَءُوفٌ رَّحِيمٌ(117)

 Gomɗii Alla jaɓanii Annabiijo on tuubuubuyee, e feruɓe ɓen e walluɓe weerni ɓen jokkuɓe e saa’a saɗtuɗo, ɓaawo nde ɓerɗe woɗɓe e maɓɓe eɓɓunoo ooñaade. Refti Alla jaɓani ɓe tuubgol. Pellet, Kanko ko O Yaafotoooɗo, Hinnotooɗo ɓe

وَعَلَى الثَّلَاثَةِ الَّذِينَ خُلِّفُوا حَتَّىٰ إِذَا ضَاقَتْ عَلَيْهِمُ الْأَرْضُ بِمَا رَحُبَتْ وَضَاقَتْ عَلَيْهِمْ أَنفُسُهُمْ وَظَنُّوا أَن لَّا مَلْجَأَ مِنَ اللَّهِ إِلَّا إِلَيْهِ ثُمَّ تَابَ عَلَيْهِمْ لِيَتُوبُوا ۚ إِنَّ اللَّهَ هُوَ التَّوَّابُ الرَّحِيمُ(118)

 [O jaɓanii tuubuubuyee on] kadi ɓen tato tultunooɓe, haa leydi ndin faaɗani ɓe e hoore ko ndi yaaji kon; wonkiiji maɓɓe ɗin ɓittaniiɓe, ɓe fellitii wonnde moolorde e Alla aalaa si wanaa ka Makko. Refti O hawrindini ɓe e tuubuubuyee fii yo ɓe tuubu. Pellet, ko Alla woni jaɓoowotuubabuya, Hinnotooɗo

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا اتَّقُوا اللَّهَ وَكُونُوا مَعَ الصَّادِقِينَ(119)

 Ko on yo gomɗimɓe, hulee Alla laatodon e goonguɓe ɓen

مَا كَانَ لِأَهْلِ الْمَدِينَةِ وَمَنْ حَوْلَهُم مِّنَ الْأَعْرَابِ أَن يَتَخَلَّفُوا عَن رَّسُولِ اللَّهِ وَلَا يَرْغَبُوا بِأَنفُسِهِمْ عَن نَّفْسِهِ ۚ ذَٰلِكَ بِأَنَّهُمْ لَا يُصِيبُهُمْ ظَمَأٌ وَلَا نَصَبٌ وَلَا مَخْمَصَةٌ فِي سَبِيلِ اللَّهِ وَلَا يَطَئُونَ مَوْطِئًا يَغِيظُ الْكُفَّارَ وَلَا يَنَالُونَ مِنْ عَدُوٍّ نَّيْلًا إِلَّا كُتِبَ لَهُم بِهِ عَمَلٌ صَالِحٌ ۚ إِنَّ اللَّهَ لَا يُضِيعُ أَجْرَ الْمُحْسِنِينَ(120)

 Haananaa yimɓe Madiina ɓen, e ɓen wonɓe sera maɓɓe immorde e yimɓe ladde ɓen, nde ɓe luttitata ɓaawo Nulaaɗo Alla on, wanaa nde ɓe yiɗatanta ko`e maɓɓe ɓura mo.Ko waɗi, noon ko heɓataa ɓe, wanaa tampere, wanaa heege fii laawol Alla ngol, ɓe tippataa(yabbatah) e nokkuure tikkinaynde heeferɓe ɓen, ɓe hawrataa e gaño hawrannde, si wanaa ɓe winndante e ɗum gollal moƴƴal. Pellet, Alla yeebataako njoɓdi moƴƴinooɓe ɓen

وَلَا يُنفِقُونَ نَفَقَةً صَغِيرَةً وَلَا كَبِيرَةً وَلَا يَقْطَعُونَ وَادِيًا إِلَّا كُتِبَ لَهُمْ لِيَجْزِيَهُمُ اللَّهُ أَحْسَنَ مَا كَانُوا يَعْمَلُونَ(121)

 Ɓe wintotaako(nafqatah) wintaari, fanɗundi maa mawnundi, ɓe taƴataa aynde(joolol), si wanaa ɓe winndante ɗum, fii yo Alla warjo ɓe ko ɓuri moƴƴude e ko ɓe gollaynoo

۞ وَمَا كَانَ الْمُؤْمِنُونَ لِيَنفِرُوا كَافَّةً ۚ فَلَوْلَا نَفَرَ مِن كُلِّ فِرْقَةٍ مِّنْهُمْ طَائِفَةٌ لِّيَتَفَقَّهُوا فِي الدِّينِ وَلِيُنذِرُوا قَوْمَهُمْ إِذَا رَجَعُوا إِلَيْهِمْ لَعَلَّهُمْ يَحْذَرُونَ(122)

 Haananaa gomɗimɓe ɓen nde ɓe yahata (jihaadi) ɓe fow maɓɓe. Ko haɗno fedde kala e maɓɓe yalta fii yo ɓe faamino ka diina, e fii yo ɓe jertin yimɓe maɓɓe ɓe si ɓe ruttitike e maɓɓe, belajo’o, kamɓe ɓe rentoto

يَا أَيُّهَا الَّذِينَ آمَنُوا قَاتِلُوا الَّذِينَ يَلُونَكُم مِّنَ الْكُفَّارِ وَلْيَجِدُوا فِيكُمْ غِلْظَةً ۚ وَاعْلَمُوا أَنَّ اللَّهَ مَعَ الْمُتَّقِينَ(123)

 Ko onon yo gomɗimɓe, haɓee ɓen ɓaɗiiɓe on immorde e heeferɓe ɓen; yo ɓe taw e mooɗon ñaande. Anndon pellet Alla no wonndi e gomɗuɓe ɓen

وَإِذَا مَا أُنزِلَتْ سُورَةٌ فَمِنْهُم مَّن يَقُولُ أَيُّكُمْ زَادَتْهُ هَٰذِهِ إِيمَانًا ۚ فَأَمَّا الَّذِينَ آمَنُوا فَزَادَتْهُمْ إِيمَانًا وَهُمْ يَسْتَبْشِرُونَ(124)

 Si cortewol(simoore) jippinaama, hino e maɓɓe on wi’oowo : "ko hommbo e mo’on woni ko ngol ɓeydi gomɗiɓal?" Ammaa ɓen gomɗimɓe, ngol ɓeydu ɓe gomɗinal, kamɓe hiɓe weltoo

وَأَمَّا الَّذِينَ فِي قُلُوبِهِم مَّرَضٌ فَزَادَتْهُمْ رِجْسًا إِلَىٰ رِجْسِهِمْ وَمَاتُوا وَهُمْ كَافِرُونَ(125)

 Ammma ɓen ɓen ñawu woni ka ɓerɗe mun, ngol ɓeydu ɓe soɓe e hoore soɓe maɓɓe, ɓe maayi ko ɓe heeferɓe

أَوَلَا يَرَوْنَ أَنَّهُمْ يُفْتَنُونَ فِي كُلِّ عَامٍ مَّرَّةً أَوْ مَرَّتَيْنِ ثُمَّ لَا يَتُوبُونَ وَلَا هُمْ يَذَّكَّرُونَ(126)

 E ɓee yi`aali wonnde kamɓe hiɓe fitninee hitaande kala laawol maa laaɓi ɗiɗi? Refti ɓe tuubataa, ɓe wonnah waajitotooɓe

وَإِذَا مَا أُنزِلَتْ سُورَةٌ نَّظَرَ بَعْضُهُمْ إِلَىٰ بَعْضٍ هَلْ يَرَاكُم مِّنْ أَحَدٍ ثُمَّ انصَرَفُوا ۚ صَرَفَ اللَّهُ قُلُوبَهُم بِأَنَّهُمْ قَوْمٌ لَّا يَفْقَهُونَ(127)

 Si tawii cortewol jippinaama, yoga maɓɓe ndaara yoga [ɓe wi`a] : "Hara goɗɗo no yi*a on?" Refti ɓe haɓana. Alla surii ɓerɗe maɓɓe tawde ko ɓe yimɓe ɓe faamataa

لَقَدْ جَاءَكُمْ رَسُولٌ مِّنْ أَنفُسِكُمْ عَزِيزٌ عَلَيْهِ مَا عَنِتُّمْ حَرِيصٌ عَلَيْكُم بِالْمُؤْمِنِينَ رَءُوفٌ رَّحِيمٌ(128)

 Gomɗii Nulaaɗo arii immorde e mooɗon, hino saɗta e makko ko tampoton, rerɗuɗo e mooɗon, newaniiɗo hinnotooɗo(yurmotoodo) gomɗimɓe ɓen

فَإِن تَوَلَّوْا فَقُلْ حَسْبِيَ اللَّهُ لَا إِلَٰهَ إِلَّا هُوَ ۖ عَلَيْهِ تَوَكَّلْتُ ۖ وَهُوَ رَبُّ الْعَرْشِ الْعَظِيمِ(129)

 Si ɓe huccitii(runtiima), maaku : "Alla yonii lam. Alaa reweteeɗo si wanaa Kanko. Ko e Makko mi fawii; ko Kanko woni Jeyɗo Arsi mawnuɗo on". @Corrected


More surahs in Fulah:


Al-Baqarah Al-'Imran An-Nisa'
Al-Ma'idah Yusuf Ibrahim
Al-Hijr Al-Kahf Maryam
Al-Hajj Al-Qasas Al-'Ankabut
As-Sajdah Ya Sin Ad-Dukhan
Al-Fath Al-Hujurat Qaf
An-Najm Ar-Rahman Al-Waqi'ah
Al-Hashr Al-Mulk Al-Haqqah
Al-Inshiqaq Al-A'la Al-Ghashiyah

Download surah At-Tawbah with the voice of the most famous Quran reciters :

surah At-Tawbah mp3 : choose the reciter to listen and download the chapter At-Tawbah Complete with high quality
surah At-Tawbah Ahmed El Agamy
Ahmed Al Ajmy
surah At-Tawbah Bandar Balila
Bandar Balila
surah At-Tawbah Khalid Al Jalil
Khalid Al Jalil
surah At-Tawbah Saad Al Ghamdi
Saad Al Ghamdi
surah At-Tawbah Saud Al Shuraim
Saud Al Shuraim
surah At-Tawbah Abdul Basit Abdul Samad
Abdul Basit
surah At-Tawbah Abdul Rashid Sufi
Abdul Rashid Sufi
surah At-Tawbah Abdullah Basfar
Abdullah Basfar
surah At-Tawbah Abdullah Awwad Al Juhani
Abdullah Al Juhani
surah At-Tawbah Fares Abbad
Fares Abbad
surah At-Tawbah Maher Al Muaiqly
Maher Al Muaiqly
surah At-Tawbah Muhammad Siddiq Al Minshawi
Al Minshawi
surah At-Tawbah Al Hosary
Al Hosary
surah At-Tawbah Al-afasi
Mishari Al-afasi
surah At-Tawbah Yasser Al Dosari
Yasser Al Dosari


Friday, May 3, 2024

لا تنسنا من دعوة صالحة بظهر الغيب