Al-A'raf · 53/206
Fandikana Fanononana — Al-A'raf
هَلْ يَنظُرُونَ إِلَّا تَأْوِيلَهُ ۚ يَوْمَ يَأْتِي تَأْوِيلُهُ يَقُولُ الَّذِينَ نَسُوهُ مِن قَبْلُ قَدْ جَاءَتْ رُسُلُ رَبِّنَا بِالْحَقِّ فَهَل لَّنَا مِن شُفَعَاءَ فَيَشْفَعُوا لَنَا أَوْ نُرَدُّ فَنَعْمَلَ غَيْرَ الَّذِي كُنَّا نَعْمَلُ ۚ قَدْ خَسِرُوا أَنفُسَهُمْ وَضَلَّ عَنْهُم مَّا كَانُوا يَفْتَرُونَ ۝٥٣
hal yanzuroona illaa taa weelah; yawma yaatee taaweeluhoo yaqoolul lazeena nasoohu min qablu qad jaaa`at Rusulu Rabbinaa bilhaqq; fahal lanaa min shufa`aaa`a fa yashfa`oo lanaaa aw nuraddu fana`mala ghairal lazee kunnaa na`mal; qad khasirooo anfusahum wa dalla `anhum maa kaanoo yaftaroon
📖 Dikany Malagasy
Moa ve hiandry izy ireo afa-tsy ny fahantanterahan' izany ? Amin’ny andro hahatongavan’ny fahatanterahan’izany dia hiteny ireo izay nanadino izany teo aloha manao hoe : “Efa tonga ireo iraky ny Tomponay miaraka amin’ny fahamarinana, ka moa ve manana mpanelanelana izahay mba hanao fanelanelanana ho anay ? Na koa haverina izahay ka hanao asa ankoatry ny asa nataonay teo aloha ?” Efa namono antoka ny tenany izy ireo ary nandao azy ireo izay noforoniny.
🎧 Henoy

📜 Andininy 51-55 — Al-A'raf

51الَّذِينَ اتَّخَذُوا دِينَهُمْ لَهْوًا وَلَعِبًا وَغَرَّتْهُمُ الْحَيَاةُ الدُّنْيَا ۚ فَالْيَوْمَ نَنسَاهُمْ كَمَا نَسُوا لِقَاءَ يَوْمِهِمْ هَٰذَا وَمَا كَانُوا بِآيَاتِنَا يَجْحَدُونَ
Ireo izay nandray ny finoan’izy ireo ho fandanian’andro sy kilalao ary namitaka azy ireo ny fiainana teny ambonin’ny tany. Androany, dia hanadino azy ireo izahay tahaka ny nanadinoan’izy ireo ny fihaonana amin’izao andron’izy ireo izao, ary noho izy ireo nitsipaka ireo fanambaranay.
52وَلَقَدْ جِئْنَاهُم بِكِتَابٍ فَصَّلْنَاهُ عَلَىٰ عِلْمٍ هُدًى وَرَحْمَةً لِّقَوْمٍ يُؤْمِنُونَ
Ary efa nitondra Boky ho azy ireo izahay, ka nohazavanay antsipiriany izany, amim-pahalalana, ho tari-dàlana sy famindra-po ho an’ireo vahoaka mino.
53هَلْ يَنظُرُونَ إِلَّا تَأْوِيلَهُ ۚ يَوْمَ يَأْتِي تَأْوِيلُهُ يَقُولُ الَّذِينَ نَسُوهُ مِن قَبْلُ قَدْ جَاءَتْ رُسُلُ رَبِّنَا بِالْحَقِّ فَهَل لَّنَا مِن شُفَعَاءَ فَيَشْفَعُوا لَنَا أَوْ نُرَدُّ فَنَعْمَلَ غَيْرَ الَّذِي كُنَّا نَعْمَلُ ۚ قَدْ خَسِرُوا أَنفُسَهُمْ وَضَلَّ عَنْهُم مَّا كَانُوا يَفْتَرُونَ
Moa ve hiandry izy ireo afa-tsy ny fahantanterahan' izany ? Amin’ny andro hahatongavan’ny fahatanterahan’izany dia hiteny ireo izay nanadino izany teo aloha manao hoe : “Efa tonga ireo iraky ny Tomponay miaraka amin’ny fahamarinana, ka moa ve manana mpanelanelana izahay mba hanao fanelanelanana ho anay ? Na koa haverina izahay ka hanao asa ankoatry ny asa nataonay teo aloha ?” Efa namono antoka ny tenany izy ireo ary nandao azy ireo izay noforoniny.
54إِنَّ رَبَّكُمُ اللَّهُ الَّذِي خَلَقَ السَّمَاوَاتِ وَالْأَرْضَ فِي سِتَّةِ أَيَّامٍ ثُمَّ اسْتَوَىٰ عَلَى الْعَرْشِ يُغْشِي اللَّيْلَ النَّهَارَ يَطْلُبُهُ حَثِيثًا وَالشَّمْسَ وَالْقَمَرَ وَالنُّجُومَ مُسَخَّرَاتٍ بِأَمْرِهِ ۗ أَلَا لَهُ الْخَلْقُ وَالْأَمْرُ ۗ تَبَارَكَ اللَّهُ رَبُّ الْعَالَمِينَ
Marina fa ny Tomponareo dia Allah izay nahary ireo lanitra sy ny tany tao anatin’ny enin'andro, avy eo izy dia nitoetra (istawã) teo ambonin’ny seza fiandrianana. Ary ny alina nataony handrakotra ny andro no sady manenjika azy tsy ankijanona. Ary (Izy no nahary) ny masoandro, ny volana sy ireo kintana, izy ireo dia mankato ny baikony avokoa. Moa ve tsy Azy irery ny famoronana sy ny fibaikoana ? Voninahitra anie ho an’I Allah, Tompon’izao Tontolo izao.
55ادْعُوا رَبَّكُمْ تَضَرُّعًا وَخُفْيَةً ۚ إِنَّهُ لَا يُحِبُّ الْمُعْتَدِينَ
Mangataha amin’ny Tomponareo amim-panetre-tena ary amim-pahanginana, tena marina fa Izy (Allah) dia tsy tia ireo mpandika lalàna.
Al-A'rafFizahan-takila Koraña
206Andininy
MeccanRevelation
53Andininy

Fandikana — Al-A'raf 53

Surah Al-A'raf Andininy 53 - Vakio, Henoy, Fandikana, Malagasy : Moa ve hiandry izy ireo afa-tsy ny fahantanterahan' izany ?…

Surah Andininy 53/206 — Al-A'raf الأعراف (Meccan). Vakio Henoy Fandikana (Malagasy). Henoy: Al-A'raf Henoy, Al-A'raf Fandikana, Al-A'raf mp3, Al-A'raf pdf. Andininy 51–55. Dikany Malagasy: Kiswahili.




Koraña Masina


Tuesday, August 18, 2026

Don't forget us in your sincere prayers